AKTÍV FUNKCIONÁROV ZO SZZ OKRESOV TRNAVA A HLOHOVEC

Aktív otvoril podpredseda OV SZZ Trnava p. Honíšek a privítal všetkých zúčastnených. Slovo potom odovzdal predsedníčke OV SZZ Trnava p. Kurincovej, ktorá predniesla hodnotiacu správu za uplynulý rok .

Jubilantom, ktorí dovŕšili okrúhle životné jubileum, boli následne odovzdané Pamätné listy OV SZZ  Trnava za aktívnu činnosť vo svojich organizáciách.

V ďaľšom programe vystúpil predseda ZO SZZ Trakovice, p. Šipkovský s prednáškou, ktorá doporučuje záhradkárčenie na  ekologických princípoch bez chémie s názvom "Život v záhradách".

Na túto prednášku plynule nadviazala prezentácia prírodného stimulátora úrodnosti pôdy "HUMAC-AGRO" zástupcami firmy HUMAC z Košíc. (info leták k produktu je k nahliadnutiu za fotografiami).

 Naše poďakovanie si zaslúžia predstavitelia OV SZZ Trnava za dokonalú organizáciu akcie, členom výboru ZO SZZ Trakovice za poskytnutie servisu, ako aj prednášajúcim za predstavenie ekologických záhradkárskych trendov....

                                                                           Prednáška

                             na aktíve funkcionárov OV SZZ v Trakoviciach, dňa 23. 11. 2018, 16.00

                                                                    Život v záhradách

     Milí priatelia, už niekoľko rokov (dávno pred vydaním knihy o živote našej organizácie – 2015) premýšľam o tom akým smerom by sa mal uberať SZZ v 3. tisícročí. Keďže mám to šťastie patriť do tzv. strednej generácie pamätám si hospodárenie ľudí na pôde od 60-tych rokov. Štúdiom záhradkárskej historickej literatúry som sa oboznámil so záhradkárčením od najstarších čias t. j. v našom prípade od konca 19.storočia. Na základe týchto vedomostí spoločne so sledovaním najnovších trendov vo svete prichádzam k jednoznačnému záveru, že SZZ a záhradkárstvo na Slovensku ustrnulo na jednom bode. Presne tak ako napr. pred 50 rokmi, čo je už polstoročie (!) ľudia rýľujú, okopávajú, plejú a proti tzv. nepriateľovi – rastlinným a živočíšnym škodcom úporne, s potom na tvári a hlavne  nekompromisne, zvá-dzajú boj, pričom používajú silné chemické látky.   Stále, po tých všetkých informáciách z TV a iných médií, si myslíte, že práve takéto trendy sú tie správne ?

    Zo správ sa dozvedáme o globálnom otepľovaní, zmene klímy, vymieraní živočíšnych a rastlinných druhov, likvidácii tropických pralesov a nakoniec všetkých  prirodzených ekosystémov, rozširovaní monokultúrnych plantáží, prechemizovanom svete plnom plastového a iného odpadu, znečistených moriach atď. Stále si všetci myslíte, že toto sa nás netýka ? Nie je to náš problém ?

Je to náš problém ! Problém nás všetkých. Problém (a veľký) všetkých ľudí na tejto planéte. A čo by sme s tým mohli robiť my ? No kto iný ako my ? Záhradkári, ľudia pracujúci na pôde, takpovediac závislí na rastlinách, keďže sa snažíme pestovať produkty, z ktorých sa dá žiť. Okrem tých celosvetových a globálnych problémov sú tu však problémy aj v našom úzkom okruhu, v našom malom, ľudskom merítku. Zoberme si stres, honbu za prácou, automobily, mobily, počítače, televízory, médiá - všetko veci, ktoré majú uľahčovať život, ale ktoré nás aj naháňajú, nedajú nám vydýchnuť, nedajú nám spávať. Ocitáme sa v kolotoči, ktorý sa točí čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. Takmer sa z neho nedá vystúpiť -  presne ako z centrifúgy.

Ale my máme záhrady-povieme si. Tam by sa predsa malo dať ako tak prirodzene, bez stresu existovať. A čo nevidím ? Záhrady ako bojisko ! Prídeme z práce, kde bojujeme so šéfmi, nevrlými kolegami, problémami z odbytom a čo ja viem ešte s čím, prídeme do záhrady a ......  pokračujeme v boji. Bojujeme ďalej proti burine, voškám, muchám, roztočom, pandravám, motýľom, využívajúc pritom najsofistikovanejšie metodiky dnešného moderného sveta. Nástroje, mechanizmy a chémia ako v II.svetovej vojne. Arogantne a egoisticky bojujeme proti všetkému živému v záujme zisku. Zisku najväčších a najkrajších jabĺk, najdlhších uhoriek, najťažších kapustných hláv a tekvíc... Stoj čo stoj musíme vypestovať maximum sliviek, hrušiek, ríbezlí a ďaľších produktov. Nič nenecháme nikomu a ničomu, všetko pre seba a svoju rodinu, nech to stojí čo to stojí. A tak, nevdojak, kladieme na misky váh svoj kľud, svoje zdravie, svoju radosť spoločne s nespavosťou, stresom, chorobami a nevrlosťou, zlou náladou. Je to to čo nás robí dobrými záhradkármi ? Je toto to, čo nás má napĺňať a vypĺňať voľný čas, ktorý nebodaj ešte máme ? A takýto trend máme dávať za vzor mladým, našim deťom z ktorých chceme mať krásnu zdravú budúcnosť ? To ani zďaleka. Niekde sa stala chyba. Človek sa príliš odtrhol od Zeme, od prírody, od svojich koreňov. A v tomto rýchlom kolotoči zabúda, že z rotujúceho lievika už takmer nie je úniku ! My záhradkári by sme mali prví ukazovať na východiská dnešnej ekologickej krízy. Vylúčiť chémiu z našich záhrad. Vylúčiť lopotenie a stres z obrábania pôdy. Vylúčiť monokultúry rastlín a zvyšovať pestrosť, ekologickú rozmanitosť vo svojich záhradách. Záhrady majú byť záhradami s množstvom stromov, kríkov a bylín všetkého druhu, nielen tých tzv. úžitkových. Záhrada má byť záhrada so zákutiami, trávnikom, vysokými stromami, vodou, živými plotmi tak, aby bezpečne fungovala aj pre živočíchy, nielen pre náš materialistický prospech.

Nemôžem považovať záhradu za záhradu, keď v nej nevidím užitočné spevavé vtáctvo. A čím sa živí spevavé vtáctvo ? Voškami, húsenicami, larvami, hmyzom... Keď chcem mať vtáctvo, nemôžem chemicky zlikvidovať vošky, nemôžem používať čoraz koncentrovanejšie a silnejšie chemikálie. V konečnom dôsledku tie chemikálie konzumujeme my sami-na listoch špenátu, šalátov a kapusty, na šupkách jabĺk, hrušiek, hrozna....Je to hrozné, katastrofické, deprimujúce.

Záhradkári by mali slúžiť ako príklad ostatným hospodárom na svojej zemi a mali by sa zrieknuť používania chémie. Úplne !

 Samozrejme budete namietať. Viem o čom to je a viem, že mnohých vás, možno prevažnú väčšinu nepresvedčím. Ja to viem. Viem však zároveň, že iná cesta vedie do pekla. Nebude to jednoduché a nás nadšencov to bude stáť ešte veľa námahy a úsilia jednak pri presadzovaní svojich myšlienok, jednak pri hľadaní nových záhradných postupov bez použitia chémie. Ale dá sa to, aj keď to nebude jednoduché. Že to je však nanajvýš potrebné je neodškriepiteľná vec a SZZ na Slovensku by sa s týmto celosvetovým trendom mal stotožniť, pokiaľ nechce prešľapovať na jednom mieste donekonečna a donekonečna ukazovať verejnosti iba ako sa strihajú ovocné  stromy....toto považujem v dnešnej dobe minimálne za krátkozraké, v horšom prípade za smiešne !

    Na tomto mieste nemám viacej priestoru na podrobnejšie zoznámenie záujemcov s načrtnutou problematikou, no všetkých odkazujem na dostupnú českú a zahraničnú literatúru v českých prekladoch. Niekoľko málo lastovičiek je už aj na Slovensku a snáď aj mne sa za nejaký čas podarí vydať pokračovanie Života v záhradách, tak ako som to teraz spomínal. Života v záhradách na princípe čistej ekológie.

Jaroslav a Lada Svobodoví, Zelenina z ekozahrady, pre radosť a sebestačnosť, Smart Press, 2018

Zelenina z ekozáhrady, strana č. 11:

Táto kniha je celá o jedle, o tom, ktoré je na tejto planéte práve pre vás to najlepšie a ktoré si môžete vytvárať sami hneď vedľa svojho domu. To samo o sebe vyžaduje kompletne iný pohľad na stravovanie človeka. Mnohé dogmy a napojenie na korporácie a komerčné manipulácie s ním proste nie sú v súlade. Keby som sa snažil urobiť knihu plochú a povrchnú, úplne nekonfliktnú, ako záhradnú príručku typu „zasaďte, vytrhnite zamulčujte“, nebol by to celý príbeh. Permakultúra je prepojením všetkého dohromady. Záhonky, ekozáhrady, život v súlade s prírodou, zdravá strava, prírodné budovanie, rapídne prebúdzanie ľudského vedomia pozorovateľné v posledných rokoch všade okolo a duchovný rast, to všetko k tomu patrí. Zahŕňa to oveľa viac než nejaký súbor technických metód. Je to životný štýl, nový spôsob myslenia, nový náhľad na zodpovednosť za svoj život a zdravie. Aj za blaho celého zemského ekosystému, ktorého sme neoddeliteľnou súčasťou. Myslenie ekozáhradníka presahuje hranice plotu, dokonca aj hranice starých návykov a iluzórnych spoločenských istôt. Môže to vyžadovať aj opustenie „mainstreamu“, hlavného prúdu, ktorým tečú väčšinové ľudské masy, čiže opustenie stáda.

Zelenina z ekozáhrady, strana č. 15:

Rád by som vysvetlil celkovú motiváciu presunúť pestovanie jedla na vlastné záhradky. Pre pochopenie prečo prejsť na bezorebné metódy, tu zhrniem prístupy k produkcii jedla, ktoré sme ako ľudstvo už vyskúšali a ako premýšľajúci jednotlivci z nich na základe pozorovania nie sme príliš nadšení. Myslím tým pestovanie potravín na poliach. Áno, ide to. Živí to davy ľudí, ktorí zdroje svojej potravy neriešia. V dobách minulých aj súčasných sa to darí. Ale vždy je to na úkor niečoho. Niekedy sa za to platí radosťou, časom, inokedy životnou energiou, inokedy zdravím. Teraz ľudstvo za korporačné pestovanie potravy platí okrem peňazí hlavne svojím zdravím a deštrukciou povrchu našej materskej planéty.

Komentár:

Otázku „Kam to všetko smeruje“ si každý môže zodpovedať sám.

Samozrejme kniha pokračuje a ponúka ďaľšie vysvetlenia pojmov a tiež návod ako to môžeme, každý sám za seba vyriešiť.

Ďakujem za pozornosť !